Slnko nesvieti, je tmavý deň, takto to trvá už času primoc,
už mám pocit, že deň nejestvuje, že bude navždy tmavá noc.
Všade len tma, zima a ticho ktoré ničí ma,
už len bolesť, trápenie, ktoré ja už nevnímam.
Na okolo nikto známy, len samé cudzie tváre,
v tme jednu hľadám, na tú myslím neustále.
Zmizla tvár, zmizlo svetlo,
zmizla tvár, prišlo peklo.
Zmizla tvár a slnko už nesvieti,
zmizla tvár a do smiechu už nie je ti.
Kam odišla, kam sa skryla?
Prečo všetko pokazila?
..pár rokov neskor..
prišla tvár, prišlo svetlo,
prišla tvár, zmizlo peklo...
o pár rokov sú tváre opať spolu,
stretli sa u obrovského stolu.
Stretli sa pri pive, pri chlebíčku,
stretli sa tam hore, v nebíčku.. :)
Cinkyho poezia
13.01.2008 20:19:05
Trochu Cinkyho prejebnutie..
Komentáre